Čo sa týka druhej novej rasy, teda blood elfov, podrobnejšie som sa ich svetom nezaoberal a aj keď som si ich úvodné lokácie zbežne prebehol, musím povedať, že svojim štýlom a celkovou atmosférou mi v porovnaní s ostatnými horďáckymi zónami akosi nesedeli. To je ale samozrejme vec zvyku a pevne verím, že sa vďaka blood elfom trošku rozrastie populácia hordy, ktorá bola odjakživa menšia než tá aliančná, čo neraz viedlo k problémom s nedostatkom hráčov v rámci vstupu do jednotlivých battlegrounds. Malebný Silvermoon a okolitá lokalita Eversong Woods vo vás evokujú pocity pohody a šťastia a nebyť zákerného Dead scaru, vedeného cez celé územie, krajšiu a atraktívnejšiu zónu by ste na Kalimdore hľadali len veľmi ťažko. Naproti tomu Ghostlands, hneď susedná lokalita, vám vďaka depresívnej atmosfére a všadeprítomným nemŕtvym dokáže, do akej miery môže byť svet Warcraftu nehostinný. Skrátka a dobre, obe nové rasy sú pre tamojší svet jednoznačne prínosom a ak uvažujete o novom začiatku, rozhodne by ste to s jednou z nich mohli skúsiť.
Poďme už ale konečne na nový kontinent, Outland. Keďže môj aktívny priest ešte nespĺňal požiadavky na vstup do nového sveta, musel som chtiac nechtiac oprášiť môjho zabudnutého fire mága, na ktorého som si ale vcelku rýchlo zvykol a mohol sa s ním tak vydať za novými dobrodružstvami. Prechod cez Dark Portal v Blasted Lands do Hellfire Peninsuly prebehol bez problémov a tak som po prvý krát na vlastné oči uzrel obrovskú plochu pekelnej pláne, ktorá svojou rozlohou nemá vrámci WoW konkurenciu. Našťastie, mount je v tamojších luhoch vcelku užitočným dopravným prostriedkom a tak som sa po splnení niekoľkých questov (nie všetkých dostupných – na questy je Outland výnimočne štedrý) vydal na prechádzku po okolitých krajoch, nevediac, čo ma v nich čaká. Vizuálna originalita, zmysel pre detail, bohatosť tamojšej fauny a flóry, to všetko ma napadlo pri jazde naprieč niektorými lokalitami a fakt skláňam poklonu autorom, že aj napriek rozdielnosti zón Azerothu dokázali prísť s niečim novým, niečím, čo dokáže zaujať aj pravidelných WoW hráčov.
Určite sa väčšina z vás, prechodných obyvateľov tamojšieho sveta, tešila, ako skôr či neskôr zavíta do brlohov, kobiek či jaskýň nových dungeonov, nachádzajúcich sa v odľahlých končinách Outlandu. Verte mi, prvé, čo som chcel na vlastnej koži absolvovať, bol výlet do Hellfite Citadel, nachádzajúcej sa približne v centre Hellfire Peninsuly. Síce to vyžadovalo niekoľko hodinový grinding, resp. questovanie, ale ako lvl 61 som už neohrozene stál pred vstupom do prvej zo štyroch ponúkaných instancií, menovite Hellfire Ramparts. Nutno podotknúť, že moja výbava, tvorená ani nie polovicou Tier 1 setu, nebola pre nasledujúcu akciu práve najkvalitnejšia, ale ako mágovi mi to bolo jedno, keďže mana pool som mal dostatočný a v prípade konfrontácie telo na telo by som bol aj tak mŕtvy behom niekoľkých okamihov.
Nanešťastie, keďže som mága vytrénoval bez účasti v gilde, bál som sa, že nájdenie skupiny odvážlivcov bude pre mňa nadmieru problém. Na moje prekvapenie bol (a stále je), ale záujem o instanciu Ramparts je natoľko veľký, že behom 10 minút bola skupina kompletná, vrátane dobre vybaveného lvl 64 wara, takže nič nám nebránilo obuť sa do prvých trash mobov. V prípade môjho prvého Outlanďáckeho dungeonu som mal navyše šťastie aj v tom, že každý člen skupiny poznal svoje úlohy a tak nám zabíjanie išlo skutočne od ruky. Watchkeeper Gargolmar, Omor the Unscarred či nakoniec Vazruden the Herald a jeho nebezpečný mount Nazan tak padli ani nie po hodine a pol a nebyť jedného zbytočného wipu, určite by sme to stihli aj skôr. Výsledkom celej akcie ale bolo pár skutočne kvalitných odevov, ktoré behom okamžiku nahradili tie pôvodné, vďaka čomu si každý prišiel na svoje.